Všestranný a originálny umelec Terry Gilliam sa v nedeľu 22. novembra 2020 dožíva 80 rokov.
Terry Gilliam (Terrence Vance Gilliam) sa narodil 22. novembra 1940 v
Minneapolise v americkom štáte Minessota. Rodina sa presťahovala do Los
Angeles a Gilliam tu študoval politológiu. Pracoval tiež ako ilustrátor v
časopise Mad Magazine, spolupracoval s časopisom Help! (Magazine) a
vďaka tomu sa stretol s britským hercom Johnom Cleesom, s ktorým neskôr
pôsobil v skupine Monty Python.
Gilliamovi nevyhovovala atmosféra v USA v druhej polovici 60. rokov,
preto sa rozhodol pre pobyt v Európe. Krátko potom, ako sa presídlil do
Veľkej Británie, začal ako animátor a výtvarník pracovať pre pôvodne
detský televízny program Do Not Adjust Your Set (voľne preložené
Nekrúťte gombíkmi). Tu sa stretol s ďalšími budúcimi kolegami, ktorými
boli Eric Idle, Michael Palin a Terry Jones.
Za dátum zrodu zoskupenia Monty Python sa dá považovať 11. máj 1969. V
ten deň sa kompletná zostava John Cleese, Graham Chapman, Michael Palin,
Terry Jones, Eric Idle a Terry Gilliam stretla v kašmírskej reštaurácii
v londýnskej štvrti Hempstead. Neskôr pokračovala v tvorivej diskusii v
neďalekom byte Johna Cleesa.
Už o necelý polrok, v nedeľu 5. októbra 1969 krátko pred 23. hodinou vo vysielaní stanice BBC prvý raz zaznela veta: "And now for something completely diferent."
(A teraz o niečom úplne inom.) Zrodil sa jedinečný seriál Monty
Python's Flying Circus, ktorý šokoval svojim intelektuálnym, absurdným i
čiernym humorom plným paródií a slovných hračiek. Jeho neodmysliteľnou
súčasťou boli práve animácie Terryho Gilliama – koláže s pestrofarebnými
motívmi doplnenými dobovými fotografiami najmä z viktoriánskej éry.
V rokoch 1969-1974 vznikli štyri série obsahujúce dokopy 45
polhodinových epizód. V poslednej 4. sérii z roku 1974 už John Cleese
chýbal, Monty Python však spolupracovali aj naďalej – vystupovali naživo
a nakrútili niekoľko celovečerných filmov, v ktorých sa Gilliam začal
presadzovať aj ako režisér. Jeho prvotinami boli krátke animované snímky
Storytime (1968) a Zázrak lietania (The Miracle od Flight, 1974) už s
motypythonovskou tematikou. Dvojica Terry Jones a Terry Gilliam potom
režírovala známy celovečerný film Monty Python a Svätý Grál (Monty
Python and the Holy Grail, 1975), na ktorý nadväzovala snímka Žvahlav
(Jabberwocky, 1977).
Celkom nový žáner si ako scenárista (s Michaelom Palinom) i ako režisér
Gilliam vyskúšal v dobrodružnej komédii Zlodeji času (Time Bandits,
1981), kde hlavné postavy stvárnili John Cleese a Sean Connery. Ako
tvorca animácií, ale aj spolurežisér – opäť s Terry Jonesom – sa
podpísal pod legendárny film Monty Python: Zmysel života (Monty Python's
The Meaning of Life, 1983). Snímka v roku 1983 získala Zvláštnu cenu
poroty na filmovom festivale v Cannes.
Ďalej sa Gilliam vydal svojou vlastnou cestou. Nasledovali snímky Brazil
(1985), Dobrodružstvá baróna Prášila (The Adventures of Baron
Munchausen, 1988) a Kráľ rybár (The Fisher King, 1991) ocenený
Strieborným levom za najlepšiu réžiu na filmovom festivale v Benátkach.
Nasledujúca dekáda sa pre Gilliama niesla v znamení úspechov. Prvý mu
priniesla kultová sci-fi snímka Dvanásť opíc (12 Monkeys, 1995) s
Bruceom Willisom v hlavnej úlohe. Ďalším úspechom bol film Strach a hnus
v Las Vegas (Fear and Loathing in Las Vegas, 1998), kde si hlavnú rolu
zahral Johny Depp.
Medzitým zažil Gilliam ako režisér aj ako producent skutočnú smolu pri
nakrúcaní filmu Muž, ktorý zabil Dona Quijota (The Man Who Killed Don
Quixote). V hlavných úlohách mali zažiariť Johny Depp a Francúz Jean
Rochefort, toho však postihli zdravotné problémy, navyše počas
nakrúcania zničila časť techniky povodeň. O nerealizovanom projekte
vznikol dokument Stratený v La Mancha (Lost in La Mancha, 2002). Napokon
v roku 2018 predsa len Gilliam predstavil svoj "donkichotovský" príbeh, pričom sa hlavnej úlohy zhostil Adam Driver.
Medzitým Terry Gilliam účinkoval v živých vystúpeniach skupiny Monty
Python. Umelec, ktorý má podľa vlastných slov problém rozlišovať realitu
od fantázie, získal viacero ocenení vrátane britskej ceny BAFTA za
celoživotné dielo (2009).